História Lightingtonu (Suzzie De Fantass)
História Lightingtonu
Suzzie De Fantass
Životopis autorky:
Suzzie bola už od malička prínosom dobra a lásky. Mala dlhé kučeráve hnedé vlasy a pekné hnedé oči. Stala sa vílou a jej Locus Magicalicus bol v tej dobe jedným z najkrehkejších a najmocnejších Locusov Magicalicusov. Narodila sa priamo v Lightingtone a zomrela ako obeť moru. Túto knihu spísala podľa jej majetku a zápisov jej vlastná žijúca matka a ako na znak úcty k nej ju vydávala za jej dielo.
Kapitola prvá
Správcovia Lightingtonu
Mesto Lightington bolo od svojho založenia vyspelé a pekné. Ľudia sa oň starali, sadili kvety a stavali kostoly. Ale do Lightingtonu, jedného z najbohatších miest na svete dňa 21. Mája v roku 32 prenikli barbari a pustošníci. Celé mesto behom jednej noci spustošili. Kvety vytrhali kostoly i niektoré domy podpálili. Keď sa ľudia ráno zobudili neverili vlastným očiam. Nikto nevedel čo sa stalo. Preto sa najmúdrejší a najváženejší muži radili čo proti tomu urobiť. A dospeli k záveru, že treba mať nejakého správcu či kráľa. Predniesli to ľudu a oni súhlasili. Ale ako vybrať a korunovať kráľa či správcu? Opýtali sa na to veštca ktorý im povedal: "Len ten najmúdrejší môže byť tu správcom. A najmúdrejší je ten kto túto hádanku uhádne: Spustošili ONI Lightington, podpálili kostoly. Boli to len.... to treba uhádnuť." pýtali sa múdry ľudí, no nikto to nevedel uhádnuť. Len generál DeMorté povedal: "Veď to boli barbari! Pustošníci! Nikto by Lightington ani iné mesto nespustošil len oni!" a opýtali sa veštca či je to správna odpoveď. A on im povedal že je. Takže generál DeMorté sa stal správcom. Vystavali mu kaštieľ a on si tam býval so svojimi deťmi. Potom keď zomrel, jeho najstarší syn sa stal správcom. Zobral si za ženu Annu, krásnu krajčírku a tak to ďalej išlo. Akurát, že sa mu narodila dcéra. Dal jej meno Lucy a ona sa vydala za generála De Laque a tak mala aj priezvisko. Takže Lightington mal zatiaľ len zopár správcov.
Učivo: Naučiť sa naspamäť zvýraznené.
Kapitola Druhá
Tradície
Lightington mával od svojho vzniku mal tradície:
Na prvú májovú nedeľu upaľovali za celý rok chytených upírov.
Nikdy 21. Mája (až po roku 32) nerobili oslavy, sobáše.
Keď sa narodilo dieťa, správca Lightingtonu mu mal dať dar, ovcu, barana a občas i žriebä.
Keď mala byť správcom žena, na rytierskych turnajoch mali aj ženy viac pohodlné stoličky a ostali na zábave dlhšie.
Učivo: naučiť sa zvýraznené.
Tretia Kapitola
Slávnosti
Samozrejme, aj Lightington mal (a má) slávnosti ako každé mesto či dedina. Najdôležitejšie slávnosti sú
Dni Mágie a ľudia sa na ne pripravujú polroka. Sú to tri dni, kedy sa slávi:
Upaľovanie upírov, Úžasné ohňostroje na počesť mágie a navštevovanie správcom. Tieto tri dni sú sa končia 1. Májovú nedeľu, kedy sa upaľujú upíri. Navštevovanie správcom je vlastne navštívenie starých, chorých čo iných ľudí a koná sa na druhý deň slávností Dni mágie. Ohňostroje sa konajú hneď prvý deň Dní mágie.
Červené slávnosti prebiehajú aj v Lightingtone a Darkingtone. Sú to slávnosti kedy sa oslavuje všetko červené. Majiteľov červených Locusov Magicalicusov obdarúvajú, ochútnávajú sa červené vína.... Proste sa oslavuje všetko červené. V Darkingtone to prebieha rovnako len, upíri oslavujú krv z červeného koňa, ktorý sa zjaví len raz za 10 rokov.
Uvítanie nových občanov je slávnosť ktorá sa uskutočňuje 31. Decembra a vtedy sa chodí od domu k domu a každému dieťaťu dajú baránka.
Smutenie za starými občanmi je slávnosť ktorá sa koná tiež 31.Decembra a vtedy sa ide na cintorín a všetkým v tom roku zomrelým občanom zapália sviečky a rodine ak žije, dajú celý sprievod (kto má) po 1 obre.
Štvrtá kapitola
Spojenectvá
Lightington susedí s Francúzskom a Jolanskou Ríšou. Generál De Morté mal matku Francúzku a otca z Polyku, dedinky pri Lightingtone. Keď sa to dozvedel Francúzsky panovník, predvolal generála do svojho paláca. Keď videl, aký je generál múdry, navrhol spojenectvo medzi Lightingtonom a Francúzskom. Jeho matka bola panovníkova neter.
