Dendremon

majú rozlohu 45km² a sú to najrozsiahlejšie lesy v čarodejníckom svete. Parkúrske lesy vlastnil nejeden vlastník. V roku 1546 bola vlastníkom Lady Nortová s manželom. Neskôr, v roku 1559 bol vlastníkom Admirál Wentforth s Lady Musgrovou. V roku 1598 Parkúrske lesy vlastnila rodina  Houchneberovcov (Houčneberovcov)

ktorá ich vydobila od admirála Wentfortha.  Len čo sa vtedy početnej rodine Houchneberovcov narodila ďalšia dcéra Anna, zasnúbili ju s Lordom Elliotom mladším a Parkúrske lesy predali rodine Elliotovcov. Elliotovci ich vlastnili až po rok 1798 kedy prešli do štátneho vlastníctva.

Učivo: Naučiť sa zvýraznené!

Park Čiernej barónky  

patril pred 300 rokmi Simmone Astkeltovej (viď. kapitola osobnosti) nazývanej aj Čierna barónka. Park bol súčasťou dnes už zaniknutého Jinnovského (Džinovského) zámku. Simmonin manžel Ferenc Astkelt jej ho daroval hneď po svadbe, keď ju priviedol na zámok. V parku sú nádherné kvety a rastliny. Cez leto si tu môžete vychutnávať tie najsladšie jahody,  maliny, čerešne a višne, cez jeseň to najlepšie hrozno.

Učivo: Naučiť sa zvýraznené!

Čierna rieka Sirria

tečie naprieč celým Darkingtonom. Rieka je celá čierna. O vzniku rieky hovorí povesť (viď. kapitola povesti) o démonke Sirrii. Na konci Darkingtonu sa rieka spája s riekou ktorá tečie z Lightingtonu, Kangskou riekou ktorá je celá biela.  

Kapitola tretia

Osobnosti Darkingtonu

Anabell Darkcyrcle

bola v roku 1403 princeznou Darkingtonu.Bola známa svojou krásou a panovačnosťou. K poddaným bola veľmi krutá, ak nespravili niečo do takej miery, ako chcela. Každý prečin voči jej zákonom trestala smrťou.Napriek svojej kráse si nikdy nenašla manžela.Kvôli tomu sa zabila v roku  1439 skokom z vysokých hradieb Jinnovského zámku.

Učivo: Naučiť sa zvýraznené!

Simmona Astkeltová

nazývaná aj Čierna barónka, si toto pomenovanie vyslúžila tým, že ju nikto nikdy nevidel v iných šatách ako čiernych. Jej duch podľa Darkingtonskej povery straší na mieste zaniknutého Jinnovského zámku.

Lady Nortová

sa prisťahovala aj s manželom do Darkingtonu po tom, čo zdedili Parkúrske lesy po strýkovi Rudolfovi. V roku 1559 ich Lady predala Admirálovi Wentforthovi.

Admirál Wentforth

získal Parkúrske lesy od Lady Nortovej. Neskôr sa oženil s jej sestrou Lady Musgrovou. Lesy obohatil o krásne záhrady a sady s fontánami striekajúcimi vodu po celý rok. Ľudia ho vďaka tomuto činu mali veľmi radi. Keď Admirál zostarol, kúpili od neho lesy Houchneberovci. Admirál však mal podmienku, že nový vlastník musí v lesoch zachovať fontány, sady a záhrady. Presne o rok sa Admirál išiel poprechádzať po lesoch, no tam na neho skočil medveď. Admirál ťažkým zraneniam podľahol.Houchneberovci však porušili dohodu a hneď po admirálovej smrti na miestach kde boli fontány, záhrady a sady začali stavať domy. Po Darkingtone koluje povera, že každú noc sa po týchto miestach prechádza duch Admirála Wentfortha s Lady Musgrovou, pretože sa nevedia zmieriť s porušením dohody ani po smrti. Houchneberovcom sa odvtedy prestalo dariť a preto zasnúbili dcéru Annu s bohatým Lordom Elliotom aby sa o lesy mal kto starať.

Lord Elliot

bol najstarším synom rodu Elliotovcov. Pretože bol veľmi škaredý a navyše mal kožnú chorobu, nevedel si nájsť nevestu. Neskôr rodina Houchneberovcov ponúkla jeho rodičom ruku ich krásnej dcéry Anny. Anna bola nešťastná, pretože bola zamilovaná do niekoho iného a Lord Elliot sa jej vôbec nepáčil a bol veľmi arogantný. Navyše sa netajil svojím vzťahom k alkoholu. Napokon sa za neho vydať musela, pretože sa jej rodičia vyhrážali, že ju zamknú v jej izbe a už nikdy ju nepustia. Toto manželstvo bolo nešťastné od začiatku a neskôr sa navyše zistilo, že Anna je neplodná. Rodičia Lorda Elliota ju z toho obviňovali, až kým ju takto nedonútili k úteku. Povráva sa, že Anna jednej tmavej noci ušla k Lordovi Donovi Richmondovi, do ktorého bola zamilovaná od detstva, a on jej lásku opätoval. Annu ani Lorda Richmonda už nikdy nikto nevidel a Lord Elliot sa po tejto udalosti upil k smrti.

Parkúrske lesy vtedy prešli do vlastníctva štátu.

 

 

 

Kapitola štvrtá

Dobyvatelia Darkingtonu

Pretože Darkington susedí z Írskom, boli jeho dobyvateľmi a panovníkmi často Kelti a Íri. V roku 1960 to bol Keltský kráľ Cerball Furgo. Do Darkingtonu vtedy dorazila slávna írska Whisky. V hostincoch bola čoraz žiadanejšia. Keď Furgo zomrel, prevzala trón jeho staršia dcéra Ivana. Bola najkrajšia v Darkingtone, ľudia ju považovali za bohyňu a uctievali ju. V roku 1988 prišla Ivana do Denkrollu kde ju však uniesol muž z Lightingtonu. Ivanu už nikdy nikto nevidel. V Darkingtone boli potom po celý rok navešané na vežiach, hradoch a domoch čierne zástavy a ľudia nosili čierne oblečenie. V roku 1990 našli v prepychovom dome v časti Mechalda v Lightingtone Ivanine surovo dobodané telo.

Po Ivaninej smrti sa ujala vlády jej mladšia sestra Nina. Ninu však uniesol ten istý vrah, pretože ju našli mŕtvu v tom istom dome. Vrahove meno sa nikdy nezistilo. Dom nemal žiadneho majiteľa.     

 

Kapitola piata

Vlajka

 

 

 

 

 

 

 

Vlajka Darkingtonu

 

 

 

 

 

 

 

 

sa podobá na Írsku vlajku. Namiesto bieleho pásu v strede má však čierny a na okrajoch sú záhadné čiary ktoré znamenajú v Blutičine (jazyku démonov) Darkington. Vlajku navrhol slávny  návrhár vlajok démon Christian Steel.

Kapitola šiesta

Vojny

 

Banines

Táto vojna sa odohrala 6.apríla 1629. Bola to bitka medzi Darkingtonskými upírmi a bojovníkmi Baniskej ríše. V tejto dobe sa upíri nazývali "nes", z čoho neskôr vznikol aj názov BANI NES. Panovníkom Baniskej ríše bol v tej dobe Lord Duckinn.