Rozprávky Adell Brixovej
Obsah:
1. Princezná Monika
2. O zlatej myške
3. Grétka a ružičkový trpaslík
4. Drak Bonifác
Princezná Monika
V krajine Alaxan bolo kráľovstvo. To kráľovstvo bolo nádherné: veľké záhrady, hradby zo zlata... Každý po tom kráľovstve túžil... No nikto netúžil po princeznej Monike. Od Alaxanu po Gux bola známa svojou pýchou. Hoci mala 107 šiat, ešte stále chcela ďalšie. Kráľ a kráľovná nevedeli čo s ňou. Raz však do kráľovstva prišiel chudobný chlapec a pýtal si jedlo. Ak mu ho vraj nedajú, unesie princeznú Moniku. Kráľovná sa o dcéru bála, tak dala mládencovi veľa jedla. Na ďalší deň si pýtal meč. Kráľ sa o dcéru bál, tak dal mládencovi meč. Na tretí deň si pýtal Moniku. Ak mu ju nedajú, príde si po ňu sám. Tentoraz sa Monikini rodičia radili, čo urobia. "Možno už nebude taká pyšná!" povedal kráľ. "Ktovie ale, kam ju odnesie!" strachovala sa kráľovná. Napokon sa dohodli, že mu princeznú dajú, pod podmienkou že ju odnaučí byť takou pyšnou. Mládenec sa tajomne usmial. Stisol svoj čarovný kameň, niečo zašepkal a pred ním stál zlatý koč. Stisol ho ešte raz a namiesto otrhaných šiat mal na sebe slávnostný oblek. Monika vyšla pred zámok a do mládenca sa zaľúbila. Na koči ju odviezol k svojmu domu z ktorého sa vďaka kameňu stal zámok. Tomu kameňu dnes hovoríme Locus-Magicalicus. Monika už nikdy nebola taká pyšná. A možno s mládencom žije až dodnes.
O zlatej myške
Bola raz jedna myška ktorá zachránila jednej víle život. Víla povedala že jej splní čo bude chcieť. Myška si priala zlatú srsť. Víla sa jej spýtala : "Nebolo by lepšie priať si niečo iné? Napríklad môžeš ostať so mnou v kráľovstve víl!" Ale pyšná myška je odvetila: "Nie! Ja chcem mať zlatú srsť! Azda mi odmietaš želanie splniť?" Čo mala víla robiť spravila myške po vôli. Keď myška vyšla z vílieho kráľovstva, chválila sa akú má krásnu srsť. V tom sa na ňu vrhli všetci ľudia a srsť jej otrhali. Tak myška skončila biedne. Poprosila vílu znovu o pomoc a víla jej vyhovela. Mohla s ňou zostať vo Víliom kráľovstve.
Grétka a ružičkový trpaslík
Grétka bola malé dievčatko z Denkrollu. Pred domom im rástli nádherné ruže. Grétka ich vždy obdivovala. Jedného dňa prišla k ružiam a povedala: " Ružičky moje, čo by som bez vás len robila!" Na Grétkino počuddovanie sa z ruží ozval hlások: "Keď máš tieto ruže veľmi rada, pristúp bližšie." Grétka teda pristúpila bližšie a napínala uši. Pred ňou sa zjavila malá postavička. Mala oblečený fialový kabátik, modré nohavice a červené topánočky. Prihovorila sa Grétke:
"Som ružičkový trpaslík. Keď si trávila pri mojich ružiach toľko času, splním ti toľko želaní, koľko ružičiek máte pred domom. Grétka neverila vlastným ušiam. Spočítala teda ružičky. Bolo ich šesť. Vtom však prišla jej namyslená sestra Cecília: "Gréta, čo to robíš?! Rozprávaš sa sama so sebou? Vždy som si myslela, že nie si celkom v poriadku!" vmietla Grétke do tváre a odišla. Grétke sa tlačili slzy do očí. Keby Cecílii povedala, že v ružiach je Ružičkový trpaslík, vysmiala by sa jej do tváre že sa zbláznila. "Vieš čo Grétka?" ozval sa trpaslík nečakane. "Cecília sa k tebe správa strašne. Zaslúži si poriadnu príučku!" Zachvíľu sa Cecília vrátila z mesta, mala tvár v dlaniach a vbehla do domu. "Čo si jej urobil?!" vykríkla Grétka. Cecília sa k nej naozaj niekedy chovala strašne, no Grétkino citlivé srdiečko vždy ranilo, keď sa Cecílii niečo stalo. "Len som jej trošku prikrášlil tvár" uškrnul sa trpaslík. "Trošku?! Prečo teraz plače v izbe?! Nenávidím ťa!" kričala Grétka na trpaslíka. Trpaslík sa ospravedlňoval, že to tak nemyslel, no Grétka ho nepočúvala a odišla do svojej izbičky. "Idem za ňou!" povedal si Ružičkový trpaslík. Dvere boli našťastie otvorené. Pricupkal nehlučne dnu. Uvidel práve zatvárajúce sa dvere na konci chodby pri schodoch. "To bude ona!" zvýskol trpaslík a uháňal za dverami. Len čo však prišiel, dvere sa mu zavreli rovno pred nosom. Vyskočil na zábradlie na schodoch a odtiaľ skočil na kľučku. Bola veľmi šmykľavá takže sa len-len udržal. Nakukol cez kľúčovú dierku. Grétka ležala na posteli. Preskočil cez dierku a uháňal k posteli. "Grétkááá!!!" kričal na plné pľúca. Grétka sa na neho pozrela. "Ach, to si ty." povedala a zobrala trpaslíka do náručia. "Prepáč" povedali si navzájom. Grétka trpaslíka schovala do skrinky pri okne odkiaľ mohol skákať k svojím ružičkám. A tak spolu žili, dokedy ružičky nezvädli.
Drak Bonifác
Draka Bonifáca už omrzelo upaľovať statočných rytierov a unášať princezné. Čo keby som skúsil byť dobrý? skrslo mu v jeho dračej hlave. Písať predsa viem, tak prečo nenapísať kráľovi list?! Behal po svojej jaskyni, od šťastia, ale aj preto, že hľadal pergamen. Z kopy papiera vytiahol ten najmenej pokrčený a začal písať:
Milí pán král,
chcel bi som vas požyadat o odpustenje za všetki čyni čo som napáchal.
Chcel bi som u vas pracovat ako pysár.
Z pozdravom Drak Bonyfác
Za pár dní prišla kráľova odpoveď:
Milý Bonifác,
veľmi ma zaujal tvoj list. Písať síce vieš, ale gramatika ti ešte stále nejde do tvojej dračej hlavy! Preto ti dovoľujem aby si sa zadarmo vzdelával u mňa v zámku. Môžeš prísť zajtra.
Bonifác sa potešil. "Takej česti sa nedostalo ani mojej prababičke! A to bola z kráľovského rodu!" Na ďalší deň sa Bonifác vydal do kráľovského zámku. Ľudia sa pred ním schovávali, veď čo je to za poriadok, aby po meste lietal drak?!
Bonifác konečne dorazil do hradu. Kráľ ho milo privítal, no služobníci hneď vzali nohy na plecia a utekali sa skryť. Kráľ povedal: Tak začnime... začal sa prehrabávať vo veľkej zásuvke. "Tu je to!" zvolal.
Vytiahol obrovský zväzok papierov. Podal Bonifácovi dlhokánsky pergamen a zväzok. "Toto všetko mi prosím ťa prepíš." povedal kľudne kráľ. Bonifác vyvalil oči, že mu skoro vypadli z jamiek. To veľké nadšenie sa z neho začalo veľmi rýchlo vyprchať.
Bonifác už vo svojej jaskyni nebol dva dni. Stále len písal a písal. Keď po štyroch dňoch Bonifác prepísal ten obrovský zväzok, kráľ mu dal ešte väčší. Bonifácovi to neprekážalo. Prepísal ho za dva dni. Aj jeho gramatika sa veľmi zlepšila. Kráľ dával Bonifácovi stále väčšie a väčšie zväzky listov. Bonifác ich pohotovo prepísal. A tak sa stal drak Bonifác najuznávanejším pisárom v krajine.